Celý článok

Fakulta práva Bratislavskej vysokej školy práva spolu s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov 4. 12. 2007 usporiadali sympózium na tému „Zmeny v spravodajských službách". Uverejňujeme referáty a diskusné príspevky zo sympózia, ktoré budú vydané v osobitnom zborníku.

Obsah

Zmeny v spravodajských službách po skončení studenej vojny

PhDr. Igor Cibula (1942) – publicista, expert v oblasti spravodajských služieb. Ako spravodajský dôstojník začínal na 1.správe FMV (1968-1970). Po rehabilitácii v roku 1990 pôsobil na Úrade pro zahraničné styky a informace. V období 1993-1995 bol riaditeľom rozviedky SIS. V súčasnosti prednáša na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici o spravodajských službách. V roku 2008 bude na túto tému prednášať na Fakulte práva Bratislavskej vysokej školy práva.

I. Cibula: Zmeny v spravodajských službách po skončení studenej vojny, resp. skončení bipolárneho usporiadania sveta

Studená vojna sa skončila rozpadom komunistického bloku, čo radikálne zmenilo svet. Zanikli veľké štáty a vznikli a vznikajú štáty nové. Totálne zlyhanie komunistického systému v jednej časti našej planéty viedlo k zániku bipolárneho usporiadania sveta a jeho premene na multipolárnu štruktúru. V súčasnosti sme svedkami nových antagonistických procesov, ktoré prinášajú nové konflikty, nové spoločenské javy a nové riziká. Zároveň prebehli - a ďalej pokračujú – revolučné skoky v technike a v technológiách, čo prinieslo nepredvídaný prevrat v informačných systémoch a nástrojoch na získavanie a spracovanie informácií vo všetkých sférach ľudskej činnosti.

Kríza identity spravodajských služieb

V takomto rámci prebehli tiež zmeny v spravodajských službách za uplynulých 18 rokov. Nielen politici, ale ani spravodajské služby nepredvídali takýto vývoj. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia nastala euforická situácia, v ktorej mnohí podľahli naivnej ilúzii „definitívne bezpečného sveta". Napríklad vtedajší federálny minister vnútra prišiel s nápadom zlikvidovať agentúrnu činnosť česko-slovenskej rozviedky, teda fakticky rozpustiť spravodajskú službu. A veľké štáty obmedzovali kapacitu svojich spravodajských služieb, znižovali sa stavy personálu, redukovali sa finančné prostriedky – a hľadala sa aktuálna agenda pre existujúce spravodajské štruktúry. Tento stav – označovaný ako „kríza identity" spravodajských služieb – trval fakticky až do začiatku tretieho tisícročia.

Reforma spravodajských štruktúr

Zodpovední politici a kompetentní spravodajskí experti – ktorí nepodľahli euforickým víziám politických romantikov – začali sa už pred 11. septembrom 2001 zaoberať úvahami o tom, ako reformovať spravodajské služby tak, aby svojou štruktúrou, aktivitami a právne zakotveným postavením v štáte zodpovedali aktuálnym spoločenským potrebám. V prvom rade išlo o to, ako zmeniť objektovú orientáciu a ofenzívny charakter činnosti spravodajských služieb, ktoré v období studenej vojny hrali nenahraditeľnú úlohu nástroja konfrontácie dvoch proti sebe stojacich mocensko-politických blokov. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že spravodajská reforma v demokratických štátoch na Západe bola v niektorých ohľadoch nie tak náročná, ako reforma spravodajských štruktúr v bývalých postkomunistických krajinách. V týchto krajinách sa totiž stala súčasťou vnútropolitického zápasu, čo bránilo racionálnemu prístupu k riešeniu principiálnych otázok vytvárania nových spravodajských štruktúr.

Spravodajská reforma v postkomunistických krajinách

Vlády postkomunistických krajín strednej a východnej Európy museli predovšetkým riešiť problém spočívajúci v tom, že zdedili spravodajsko-bezpečnostné štruktúry, ktoré boli mocenským nástrojom totalitného režimu. Ich nahradenie novými inštitúciami si vyžadovalo nielen nových ľudí, ale aj zavedenie nových modelov. Bol to zložitý proces, komplikovaný nedostatkom kvalifikovaných spravodajských odborníkov a spontánnym prístupom nezorientovaných politikov. Táto nevyhnutná radikálna zmena prebiehala v revolučnej atmosfére, v ktorej sa nie vždy rešpektovali objektívne fakty a reálne okolnosti, ovplyvňujúce efektívne fungovanie spravodajských služieb.

Právna úprava postavenia a činnosti spravodajských služieb

Charakter spravodajských služieb v komunistických štátoch bol daný tým, že patrili k represívnym nástrojom totalitného režimu a iba v obmedzenej miere ich mohla kontrolovať komunistická strana. Fungovanie spravodajských štruktúr v demokratických štátoch v období studenej vojny bolo síce pod kontrolou exekutívy, ale fakticky bez účinného dohľadu parlamentných inštitúcií. Prvá zmena v tomto smere nastala v rokoch 1976, resp. 1977, keď Senát a Snemovňa reprezentantov schválili vytvorenie Osobitných výborov pre spravodajstvo pre obe snemovne Kongresu USA. V roku 1978 začala pôsobiť Parlamentná kontrolná komisia v Spolkovej republike Nemecko. Ale až začiatkom deväťdesiatych rokov sa začínajú formovať inštitúcie účinnejšej kontroly v ďalších demokratických krajinách. Nová legislatíva limitovala tiež právomoci spravodajských služieb, a to so zreteľom na riziko ich politického zneužitia a porušovania ľudských a občianskych práv. Aktuálny vývoj vo svete po udalostiach z 11.septembra 2001 znovu však nastolil dilemu: ľudské práva verzus bezpečnosť občanov.

Nová spravodajská agenda

Ešte pred 11.septembrom 2001 sa potvrdilo, že zastavenie konfrontácie v rámci bipolárneho usporiadania sveta neznamená obmedzenie potreby adekvátnych spravodajských kapacít. Vznikli nové ohniská regionálnej nestability, riziko nekontrolovaného šírenia zbraní hromadného ničenia, medzinárodný rozmach organizovaného zločinu, expanzia obchodu s drogami a tiež migrácia obyvateľstva a obchod s ľuďmi. Niektorými z týchto problémov sa už predtým zaoberala polícia, ale ukázalo sa však, že špecifické druhy medzinárodnej kriminality si vyžadujú použitie sofistikovaných prostriedkov, ktorými efektívne disponujú spravodajské služby. Napríklad identifikovanie zdrojov organizovaného zločinu, prenikajúceho do štátnych štruktúr – alebo prenikanie do konšpiratívnych organizácií, obchodujúcich s drogami.

Medzinárodná výmena informácií

Riešenie takýchto globálnych problémov si vyžaduje nielen pravidelnú výmenu informácií medzi spravodajskými službami, ale aj ich aktívnu spoluprácu, vrátane koordinácie spravodajských operácií. V priebehu deväťdesiatych rokov sa štandardizoval inštitút spravodajského liaisonu, teda výmena styčných dôstojníkov - dokonca aj medzi štátmi, ktoré v období studenej vojny boli v ostrom konfliktnom vzťahu. Vytvorili sa komunikačné fóra spravodajských služieb, ako napríklad Bernský klub (The Club of Berne), Stredoeurópska konferencia (The Middle European Conference - MEC) alebo Konferencia juhovýchodnej Európy, kde prebieha pravidelná výmena názorov na aktuálne problémy, ktoré sa nachádzajú v centre pozornosti spravodajského spoločenstva.

Spoločné spravodajské operácie

Vyvrcholením medzinárodnej spolupráce sa stali spoločné spravodajské operácie, spravidla na bilaterálnej úrovni. Je pochopiteľné, že by neboli realizovateľné, keby neexistovala vzájomná dôvera medzi zainteresovaným službami, podporená profesionálnou zdatnosťou kompetentných spravodajských špecialistov. Takéto operácie si niekedy vyžadujú vzájomné odkrytie spravodajských zdrojov i prostriedkov, čo sa doteraz ešte nepovažuje za obvyklý štandard spravodajskej spolupráce. Napriek tomu už existujú konkrétne príklady v oblasti SIGINT-u alebo HUMINT-u, že spoločné spravodajské operácie sú efektívne realizovateľné, a to aj medzi službami tzv. starých a nových členských krajín NATO. Pritom sa využívali napríklad vyspelé technológie a finančné prostriedky silnejšieho partnera, resp. kombinovali sa s agentúrno-operatívnymi prostriedkami potenciálne menšej služby, účinne operujúcej v danom záujmovom prostredí.

Medzinárodný terorizmus – privilegovaný cieľ spravodajskej komunity

Privilegovaným cieľom svetovej spravodajskej komunity demokratických štátov sa stal po 11. septembri 2001 medzinárodný terorizmus. Teroristické aktivity islamských fundamentalistov si vynútili koncentráciu prostriedkov a úsilia spravodajských služieb, vrátane zmien v legislatíve upravujúcej režim využívania spravodajských prostriedkov. Situácia po útokoch teroristov v New Yorku (2001), v Madride (2004), Londýne (2005) a na ďalších miestach potvrdila záver, že medzinárodný terorizmus v 21. storočí funguje ako sofistikovaná nadnárodná štruktúra s rozsiahlou sieťou prepojení, ktorá je schopná vlastného samo financovania. Zároveň bol potvrdený fakt, že spravodajské služby zatiaľ nedisponujú potenciálom, ktorý by poskytoval dostatok informácií, potrebných na odvrátenie takýchto teroristických útokov.

Príčiny zlyhania spravodajských služieb

V analýzach po 11. septembri 2001 sa uvádza viacero príčin zlyhania spravodajských služieb v súboji s medzinárodným terorizmom. Predovšetkým sa žiada zdôrazniť, že nereagovali na proces globalizácie; zostali v zajatí stereotypu studenej vojny. Analýza a tiež spravodajský odhad neprekonali hranice konvenčného úsudku o potenciáli terorizmu. K ďalším faktorom zlyhania patrí rivalita spravodajských služieb, ich defektná komunikácia, nekompatibilita spravodajských prostriedkov i odborné a jazykové zaostávanie za aktuálnymi potrebami. Osobitne sa žiada uviesť podceňovanie HUMINT-u – teda využívanie agentúrnych zdrojov. Takýto stav nastal hneď po skončení studenej vojny, keď sa znižovali nielen finančné prostriedky, ale aj personálne stavy agentúrnych sietí. Prevládla totiž ilúzia, že moderné technické prostriedky a prevratné informačné technológie (SIGINT, IMINT, MASINT) v postačujúcej miere spoľahlivo nahradia úbytok agentov.

Reálny význam technickej a informačnej revolúcie

Napriek preceňovaniu významu moderných technických prostriedkov a informačných technológií treba objektívne uznať, že technická a informačná revolúcia zefektívnila činnosť spravodajských služieb v deväťdesiatych rokoch. Spravodajskí analytici už dokázali využívať počítače s obrovskou kapacitou a zároveň disponovali rozsiahlymi databázami, ktoré obsahovali spravodajskú produkciu, získanú vysoko efektívnymi technickými prostriedkami. V pomere k takto získaným informáciám boli poznatky z agentúrnych sietí príliš nákladné a so zreteľom na obmedzenú kapacitu HUMINT-u zdanlivo drahé, čo prispievalo k názorom, že ľudské zdroje možno významnou mierou redukovať v prospech exploatácie modernej techniky a technológií.

Rozšírené využívanie otvorených zdrojov

Komunikačná explózia v deväťdesiatych rokoch, umocnená rozšírením internetu poskytla spravodajským službám príležitosť, aby spravodajskí analytici využívali v nebývalej miere otvorené zdroje (OSINT) ako základ pre vytvorenie komplexnej spravodajskej informácie. Niekedy sú považované za najcennejší spravodajský zdroj, pretože obsahujú veľké objemy pomerne ľahko dostupných informácií. Nie zanedbateľným faktorom je okolnosť, že prístup k informáciám z otvorených zdrojov nie je rizikový a nie je ani tak nákladný, ako v prípade používania iných spravodajských prostriedkov. Existuje však riziko utopenia sa v množstve údajov a informácií.

Akcent na analytickú činnosť

V procese technologickej transformácie spravodajských služieb, ale aj zámerného potláčania významu agentúrno-operatívnych prostriedkov pre spravodajskú produkciu bola zvýraznená pozícia spravodajskej analytiky. Analytici definovali konkrétnu potrebu spravodajských informácií a môžu ovplyvňovať načasovanie zberu informácií. Dokonca na základe úsudku analytikov, ale – samozrejme – tiež špecialistov, vrátane operatívcov sa realizujú zmeny vo využívaní HUMINT-u a OSINT-u. Dôraz na využívanie technológií infoveku posilnil postavenie analytikov na úkor operatívcov, čo sa však negatívne prejavilo najmä pri získavaní závažných informácií z prostredia medzinárodného terorizmu i organizovaného zločinu. Súčasné diskusie v spravodajskej komunite o tomto probléme potvrdzujú názor, že nie je racionálne preceňovať alebo podceňovať význam jednotlivých článkov spravodajského cyklu.

Publikačná činnosť venovaná spravodajským aktivitám

Úplnou novinkou oproti stavu z obdobia studenej vojny je otváranie sa komunity spravodajských služieb občianskej verejnosti. Obyčajní ľudia už nie sú odkázaní iba na reflexie v literatúre a popkultúre, ktoré zobrazujú činnosť spravodajských služieb takým spôsobom, že vzniká deformovaná predstava o ich možnostiach a pôsobení na spoločnosť. Prezentovanie spravodajstva, kontrašpionáže a činnosti tajných služieb v aktuálnej beletrii a vo filmoch má v súčasnosti iný charakter ako v časoch studenej vojny. Autori inšpirovaní skutočnými špionážnymi prípadmi poskytujú realistickejší obraz sveta spravodajských služieb. Diela popisujúce morálnu dvojzmyselnosť alebo cynizmus spravodajskej profesie majú vyššiu výpovednú hodnotu. Nielen odhaľujú tajomstvá, ale zároveň nastoľujú dôležitosť morálnych aspektov činnosti spravodajských služieb.

Vlastná prezentácia spravodajských služieb pre verejnosť

Spravodajské služby v multipolárne usporiadanom svete sa snažia aj sami približovať svoje aktivity odbornej i širšej verejnosti. Vydávajú štúdie a publikácie venované aktuálnym otázkam, ktoré sa týkajú globálnych bezpečnostných rizík. V krajinách s demokratickou tradíciou sa prezentujú na pomerne obsiahlych webovských stránkach a vydávajú pravidelné ročenky. V štátoch, kde demokracia je iba v plienkach, zaviedli inštitút hovorcov a poriadajú niekedy aj tlačové konferencie, čo však nemusí vždy súvisieť s otvorenosťou, ale skôr s ich záujmom ovplyvňovať verejnosť alebo zastierať vlastné záujmy. Vyskytujú sa aj prípady, keď penzionovaní spravodajskí dôstojníci publikujú svoje memoáre, aby osobným svedectvom zvýraznili imidž svojej materskej služby, prípadne vyjavili skutočnosti, ktoré nestavujú túto službu do priaznivého svetla v očiach verejnosti.

Akademické štúdium spravodajských služieb

Hoci v Spojených štátoch amerických už v šesťdesiatych rokoch a vo Veľkej Británii v polovici sedemdesiatych rokov začali sa venovať akademickému štúdiu problematiky spravodajských služieb, v strednej a východnej Európe si univerzitní študenti mohli vypočuť prednášky o problematike spravodajských služieb študenti až začiatkom tretieho tisícročia. Súvisí to nielen so zmenami nasledujúcimi po skončení studenej vojny v bývalých postkomunistických krajinách, ale aj s aktuálnou spoločenskou potrebou odborne prenikať do problémov a metód spravodajskej práce. Stafford Thomas¹ charakterizoval štyri prístupy k štúdiu spravodajskej činnosti:

• historicko/biografický prístup – do tejto kategórii patria špecifické historické štúdie alebo prehľad chronologických období. Časť z nich môžu byť práce memoárového charakteru alebo práce na základe archívnych prameňov;
• funkčný prístup – zdôrazňuje činnosti a procesy. Nehľadá výklad historických príkladov, ale namiesto toho báda hlbšie v abstraktnejších otázkach, týkajúcich sa spravodajských služieb;
• štrukturálny prístup – zaoberá sa väčším záberom, zameraným na spravodajské agentúry a organizácie;
• politický prístup – sústreďuje sa výlučne na politickú dimenziu spravodajstva. Iným slovami na prijímanie rozhodnutí, formovanie politických požiadaviek a podobne.

Prekonaná koncepcia „plášťa a dýky" ?

S nárastom terorizmu islamských fundamentalistov a s tým súvisiacimi udalosťami vo svete spravodajské služby sa stávajú stále viac viditeľnejšími komponentmi štátnej moci a strácajú svoj tajomný charakter. Tendencia k zviditeľňovaniu spravodajských služieb bola odštartovaná v deväťdesiatych rokoch spolu s radikálnymi opatreniami, ktoré zakazovali spravodajským službám používať prostriedky z obdobia studenej vojny. Legislatívou bola prísne limitovaná ich právomoc prenikať do súkromia občanov a autonómnych organizácií, ako aj disponovať informáciami, ktoré poskytujú mocenský vplyv spravodajským službám.

Neformálnu kontrolu spravodajských služieb začali prehlbovať nezávislé média i bývalí príslušníci spravodajských služieb, ktorí z morálnych pohnútok odtajňujú nelegálne praktiky týchto služieb. Niektorí analytici usudzujú, že metaforicky pomenovaná koncepcia „plášťa a dýky" bola prekonaná. Ale posledný vývoj a niektoré fakty naznačujú, že narastajúce bezpečnostné riziká nútia aj demokratické vlády, aby sa vrátili k určitým praktikám z obdobia studenej vojny. Verejnosť v štátoch so závažným teroristickým ohrozením (USA, Veľká Británia, Rusko, Izrael) nevníma používanie osobitných prostriedkov spravodajských služieb tak citlivo, ako je to v niektorých iných demokratických krajinách.

Záver

Spravodajské služby po skončení studenej vojny sa v niektorých aspektoch zmenili. Morálnym kritériom ich existencie zostáva právo štátu chrániť svoju politickú suverenitu a teritoriálnu integritu, ako aj povinnosť brániť tieto práva pred agresorom. Z tohto pohľadu - v kontexte s aktuálnymi rizikami globálneho ohrozenia civilizácie - sú stále potrebné také nástroje, ako „plášť a dýka". I keď sa spravodajské služby „scivilizovali", situácia núti demokratické štáty „ničiť nepriateľov dômyselnejšími a tvrdšími metódami, ako používajú protivníci". ²

¹ S. T. Thomas: Assessing Current Intelligence Studies. International Journal of Intelligence and Counterintelligence 2, No. 2 1988)
² Správa CIA adresovaná prezidentovi D. Eisenhowerovi (1954).