Ve většině zemí výraz „agent“ označuje tajného spolupracovníka zpravodajské služby či policie. Příslušník policie či služby se zpravidla nazývá odlišně. V americké law enforcement community se výrazem „agent“ myslí důstojník federální agentury, jeho tajný spolupracovník se nazývá informátor. V americké výzvědné komunitě se však užívá původní evropský význam slova. Mediální prostor je zamořen smícháním obou významů termínu „agent“. Mísí se také oficiální po-jmenování spolupracovníků a jejich označování v profesním žargonu. Převod některých označení z jazyka do jazyka není bez problémů. Jednotlivé typy tajných spolupracovníků je však možno ka-tegorizovat, a to podle několika kritérií.

Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Bratislavskej vysokej školy práva usporiadali 9. 12. 2009 medzinárodné sympózium na tému „Ľudský faktor v spravodajských službách". Uverejňujeme referáty a diskusné príspevky zo sympózia, ktoré budú vydané v osobitnom zborníku.

Asociácia bývalých spravodajských dôstojníkov spolu s Fakultou práva Bratislavskej vysokej školy práva usporiadali 25. 11. 2008 sympózium na tému „Spravodajské služby v demokratickej spoločnosti". Uverejňujeme referáty a diskusné príspevky zo sympózia, ktoré budú vydané v osobitnom zborníku.

Tato studie vznikla v říjnu 2005 jako učební text pro studenty Fakulty sociálních studií Masarykovy university v Brně. V následujících letech jsem ji v několika postupně upravovaných verzích mírně šířil v české a slovenské odborné komunitě. Zárodky studie jsou však starší – pocházejí z let 1994-1998 a 2001-2005, kdy jsem vyučoval teorii zpravodajství a v několika textech se pokoušel zamyslet nad českou zpravodajskou terminologií. Protože do doby eventuální souborné knižní publikace může uplynout ještě dost času (a nemusí se to ani zdařit), uvítal jsem nabídku slovenských přátel zveřejnit některé své studie na webových stránkách Asociácie bývalých zpravodajských dôstojníkov. Tato verze textu je z května 2008; v říjnu 2008 jsem zkontroloval webové stránky, na něž odkazuje.

Všeobecně rozšířený koncept zpravodajského cyklu bývá většinou považován za banalitu. Ve skutečnosti v sobě skrývá celou řadu teoretických a zejména praktických problémů. Článek Petra Zemana – z časopisu Obrana a strategie - nově definuje fáze cyklu, srovnává české a cizí (zejména anglické) názvosloví; pokouší se některé problémy pojmenovat a navrhnout jejich řešení. Významnou kritickou pozornost článek věnuje činnostem, o nichž se málokdy hovoří: definování zadání či úkolu, prvotnímu zpracování surových vstupních informací a konečně některým potížím s předáváním hotových zpravodajských poznatků legitimním uživatelům. Zvažuje nosnost pojmu v prostředí defenzivní zpravodajské činnosti. Závěrem článek potvrzuje užitečnost konceptu zpravodajského cyklu: odráží totiž faktickou dělbu práce uvnitř zpravodajských organizací a umožňuje interní sebereflexi v nich. Článek je na adrese: http://www.defenceandstrategy.eu/cs/aktualni-cislo-1-2010/clanky/zpravodajsky-cyklus-8211-klise-nebo-nosny-koncept.html

Fakulta práva Bratislavskej vysokej školy práva spolu s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov 4. 12. 2007 usporiadali sympózium na tému „Zmeny v spravodajských službách". Uverejňujeme referáty a diskusné príspevky zo sympózia, ktoré budú vydané v osobitnom zborníku.

Ani pri stručnom prehľade dejín česko-slovenských spravodajských služieb nemožno vynechať obdobie, ktoré predchádzalo vzniku Česko-Slovenskej republiky. Založenie samostatného česko-slovenského štátu v roku 1918 predchádzali totiž viaceré aktivity a nie na poslednom meste bola aj spravodajská činnosť českých a slovenských vlastencov, získavajúcich politické, vojenské a hospodárske informácie pre zahraničnú reprezentáciu na čele s profesorom Tomášom G. Masarykom. Pod jeho patronátom vznikla 15. marca 1915 neformálna konšpiratívna organizácia Maffie - alebo Tajný výbor - ako významné centrum odboja proti habsburgskej monarchii počas 1. svetovej vojny. (...)

Predsudky a mýty o spravodajských službách

• Zdroje a metódy spravodajských služieb, ciele a taktika tajných operácií aj činnosť spravodajcov sú skryté pred verejnosťou.
• Literatúra a popkultúra zobrazuje činnosť spravodajských služieb takým spôsobom, že vzniká deformovaná predstava o ich možnostiach a pôsobení na spoločnosť.
• Konšpiratívny charakter činnosti spravodajských služieb inšpiruje výklad historických udalostí podľa teórie sprisahaní, ktorá im pripisuje zveličený vplyv na vývoj a zmeny v spoločnosti.
• Prax zneužívania spravodajských služieb najmä v totalitných režimoch umocňuje vedomie o ich vplyve na spoločnosť a zároveň ovplyvňuje predsudky voči službám.

V súčasnosti je ten najvhodnejší čas zaoberať sa otázkami bezpečnostných a spravodajských služieb. Po udalostiach z 11. septembra 2001 v USA a po teroristickom útoku v Madride 11. 3. 2004, mnohí z tých, ktorí sú zodpovední za dohľad nad spravodajskými službami v parlamentoch a exekutíve sú v súčasnosti zaangažovaní do vyšetrovania týchto služieb a spôsobov, akým politickí lídri narábajú so spravodajskými informáciami. Pred všetkými, ktorí sa podieľajú na dohľade nad špeciálnymi službami, nielen poslancami parlamentov a zodpovednými ministrami ale vrátane súdnictva a (vo voľnejšom slova zmysle) médiami a organizáciami občianskej spoločnosti, stojí neľahká úloha. Pri dodržaní rovnováhy medzi záväzkami bezpečnosti a demokracie, musia posúdiť, či návrhy spravodajských služieb sú oprávnené v zmysle zefektívnenia týchto služieb na jednej strane, pri dodržaní ich zodpovednosti a právneho poriadku na strane druhej.

V posledných 10 až 15 rokoch rastie záujem o "etiku spravodajskej činnosti". O tejto téme vyšlo niekoľko populárnych i odborných článkov, autori s dlhoročnými skúsenosťami v spravodajských službách jej venujú čoraz viac miesta vo svojich knihách. Napriek tomu stále chýba dôsledná morálna teória tajných služieb. Táto práca stále čaká na odborníkov z oblasti etiky a morálky. Niet pochýb o tom, že rôzne filozofické školy by vedeli poskytnúť rôzne výklady.

„Curveball je skutočný špionážny príbeh, literatúra faktu, ktorá rozoberá jedno z najväčších spravodajských zlyhaní USA. Snažil som sa porozumieť intrigám a pochopiť prekrútené fakty, ktoré zamorili tento prípad. Príbeh, ktorý podávam, je založený na faktoch, ktoré som dokázal zozbierať a potvrdiť. Ako každý iný autor, písomné záznamy a spomienky účastníkov som dotvoril tak, aby ožili na stránkach knihy. Spoliehal som sa na svoje pozorovania, na tisíce strán verejne prístupných i súkromných dokumentov, na vlastný výskum a rozhovory s viac ako osemdesiatimi aktívnymi i vyslúžilými spravodajskými dôstojníkmi, štátnymi úradníkmi, vedcami a s inými zdrojmi v Nemecku, Veľkej Británii, Iraku, OSN, USA a inde. Do značnej miery som využil svoje spravodajské príspevky...“

Dynamicky meniaci sa svet je výzvou pre hľadanie a vytváranie adekvátnych možností a schopností jeho reflexie. Nie je to len prirodzený záujem o pochopenie svojho okolia, ale najmä životná nutnosť čo najlepšie porozumieť silám a procesom, ktorých sme súčasťou a často aj spolutvorcami. Jedným z nástrojom poznania a predikcie sveta, ktorý slúži najmä politickým elitám je spravodajstvo. Jeho hlavnou úlohou je včas poskytnúť relevantné informácie, ktoré sú potrebné pre uskutočnenie správnych rozhodnutí. Spravodajstvo je preto úzko prepojené s vývojom sveta, so spoločnosťou ktorú má spoznať a vyjadriť. Jeho schopnosť plniť si svoje poslanie je výrazne podmienená jeho vnútornou variabilitou a sebareflexiou. Niektoré z aspektov problematiky spravodajstva na počiatku 21. storočia sú obsahom tohto príspevku.

Ústredňa štátnej bezpečnosti (ÚŠB) bola najvyšším policajným úradom počas Slovenskej republiky 1939 – 1945, ktorý mal za úlohu vykonávať policajné obranné spravodajstvo, plniť funkciu politickej polície a ďalšie štátno-bezpečnostné úlohy.